Hanï, Karamelli a čarovné dvere

Hanďa je síce najmenší sob na severnom póle a Karamelli je najplachší, ale sú to najlepší priatelia!

Dvojica malých sobov trávi takmer všetok čas spolu, hrajú sa a skúmajú Santovu dedinu. Začali im však dochádzať miesta na skúmanie a musia vymyslieť niečo nové.

Čo by bolo zaujímavejšie ako Santova dedinka? Svet, do ktorého škriatkovia Do-dobra neustále cestujú! Hanďa a Karamelli vedia, že elfovia používajú na cestovanie do dediny a z dediny čarovné dvere, možno by ich mohli použiť aj oni!

A tak dva malé soby vymyslia plán, ako sa vkradnúť do Dielne a nájsť cestu cez čarovné dvere. Určite zažijú úžasné dobrodružstvo, nech už skončia kdekoľvek!

Jedného neskorého večera, keď Remeselníci skončili s prácou, sa Hanďa a Karamelli vkradnú do Dielne. Je tma, ale oni nájdu cestu cez miestnosti, až kým nenájdu čarovné dvere, našťastie sú stále zapnuté!

Hanï preskočí ovládací panel a čmuchá okolo, snaží sa zistiť, ako dvere sprevádzkovať, zatiaľ čo Karamelli nervózne čaká neďaleko. Po tom, čo nosom niekoľkokrát udrie do ovládacích prvkov, dvere sa zrazu rozsvietia, zdá sa, že sa to podarilo!

Vzrušení a trochu nervózni obaja sobi preskočia cez čarovné dvere skôr, ako si to niekto všimne.

Ale kde skončili? Keď obaja sobi vystúpili z čarovných dverí, nie sú si celkom istí, kde sa práve nachádzajú. Zdá sa, že sú vo vnútri budovy s množstvom sena, v stodole!

Z druhej strany stodoly ich klusom privíta veľké biele zviera s veľkými čiernymi záplatami. Oba malé soby ešte nikdy nevideli takéto zviera, vyzerá trochu ako zvláštne sfarbený sob, ale väčší a so zvláštnymi malými rohmi. "No ahoj, odkiaľ ste sa vy dvaja vzali?"

"My sme zo severného pólu. Aj ty si sob? Prečo máte také malé rohy?" Hanďa sa pýta, zatiaľ čo čuchá k zvláštnemu čiernobielemu zvieraťu.

Tá sa veselo zasmeje a pokrúti hlavou: "Ale nie, maličká, ja som krava, volám sa Bessy a moje rohy sú celkom normálne! Tam, odkiaľ pochádzaš, nie sú žiadne kravy?"

Karamelli zo svojho miesta za Hanďom pokrúti hlavou, nie je si týmto novým zvieraťom istá a cíti sa placho. Hanï ich však predstaví a rozpráva dostatočne za oboch, vysvetľuje, ako sa sem dostali.

Celé popoludnie sa na farme hrajú a spoznávajú všetky ostatné zvieratá. Stretli sa s kačkami a kozami, sliepkami aj prasiatkami! Toľko nových kamarátov, s ktorými sa zoznámili! Po chvíli sa Karamelli dokonca cíti menej plachý a tiež sa zabáva!

Po chvíli si však začali uvedomovať, že nevedia, ako sa dostanú domov. Karamelli začína byť nervózny. "Hanďo, chýba mi domov, ako sa dostaneme späť?"

"Ja... ja si nie som istý." Malé soby si uvedomili, že si všetko poriadne nepremysleli. Nevedeli, ako otvoriť čarovné dvere späť z tejto strany... čo ak by nemohli nájsť cestu domov!

Bessy robí, čo môže, aby ich oboch upokojila: "No, no, malí, som si istá, že skôr či neskôr cestu domov nájdete, a kým sa tak stane, môžete tu zostať."

Hanďa a Karamelli sa začínajú cítiť o čosi lepšie, keď sa zrazu ozve krik!

"Ahojte, obaja!" Všetky zvieratá sa otočili a uvideli elfa vychádzajúceho zo stodoly! "Hanï, Karamelli, ste obaja v poriadku? Videl som vás prejsť čarovnými dverami, ale doteraz som nevedel prísť na to, kde ste skončili!"

Obom malým sobom sa veľmi uľavilo, keď uvideli elfa, že predsa len neuviazli! Na spoločnej ceste späť na Severný pól si môžu vyrozprávať toľko príbehov. Bolo krásne stretnúť nových kamarátov, ale obaja sa už nevedeli dočkať návratu domov! Nabudúce, keď sa budú chcieť vydať za dobrodružstvom, určite niekoho požiadajú, aby išiel s nimi.

Máme pre vás ďalšie príbehy! Prečítajte si o škriatkovi, ktorý jedol lišajník.