Lietajúca zebra - Santove dedinské príbehy - PNP

Päť škriatkov si jedného dňa vychutnávalo piknik kúsok od Santovej dediny, keď ich zachytil búrlivý severný vietor!

Prvý škriatok, Retki, našiel cestu domov podľa červenej hviezdy na obzore.

Druhý škriatok, Kyoki, sa domov dostal poštou.

Tretí škriatok, Kara, bol Holhooja, jeden zo škriatkov, ktorí cvičia soby Santa Clausa. Zvyknutá pohybovať sa v silných vzdušných prúdoch, aby pomohla svojim sobím priateľom lietať, nechala sa unášať vetrom až do stredu Afriky.

"Som tak ďaleko od severného pólu!" pomyslela si. "Ako vôbec nájdem cestu domov?"

Kara bola veľmi vynaliezavá elfka, ktorá dokázala nájsť riešenie aj tých najťažších problémov. Našťastie sa jej podarilo udržať si batoh na chrbte. Otvorila ho a vytiahla z neho elixír vyrobený z čarovného lišajníka, ktorý rastie hneď za dedinou Santa.

S elixírom v ruke sa Kara priblížila k skupine zebier a využila svoj inštinkt a skúsenosti, aby vybrala najrýchlejšiu zo skupiny. Pohladila ho po srsti, rozčesala mu hrivu a dala mu vypiť trochu elixíru. Keď zebra zdvihla kopytá zo zeme, Kara sa jej vyšplhala na chrbát a obaja odleteli späť do dediny Santa Clausa. Santa ich tam privítal svojím zvyčajným veselým smiechom. "Ho ho ho! Milá zebra, ako sa ti môžem poďakovať za to, že si priviedla domov jedného z mojich stratených škriatkov?" spýtal sa.

Zebra sa naklonila k Santovi a niečo mu tajnostkársky pošepkala do ucha.

Ešte v ten istý rok by si zopár šťastlivcov, ktorým sa podarilo vidieť Santu a jeho sane počas veľkej noci, všimlo, že jeden zo sobov nemá na hlave parohy... a má čierno-biely pruhovaný kožuch. Malá zebra bola zo svojej odmeny veľmi šťastná.

Pre Karu bolo dostatočnou odmenou to, že sa mohla vyspať vo svojej vlastnej posteli! Popriala Retkimu a Kyokimu dobrú noc a dúfala, že aj ich dvaja ďalší chýbajúci kamaráti si čoskoro nájdu cestu domov.